Balada o Eve

Premiera: 12.- 13. december 2008, CMD Žemberovce

Réžia: Edo Šebian

Hudba: Juraj Bajús
Úprava: Peťo Mészároš, Edo Šebian
Dramaturgia: Peťo a Ria Mészárošoví

Eva: Ria Mészárošová
Matka: Táňa Miskovičová a.h.
Ondrej: Peťo Mészároš alt. Roman Hatala a.h.
Mišo: Peťo Beniačik a.h. alt. Peťo Meszároš

Husle: Beáta Selková alt. Tomáš Prištiak
Kontrabas: Juraj Bajús

Technická podpora predstavenia:
Peťo Holba, Edo Šebian, Martin Hrošovský

Dĺžka predstavenia: 55 min

Ocenenia:
Víťaz okresnej prehliadky HRONFEST v Kozárovciach
Cena za kolektívny herecký výkon na festivale HRONFEST v Kozárovciach
Cena za pozoruhodný a talentovaný výkon na Festivale Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom
Strieborná medaila na festivale Paláriková Raková v Čadci
Cena za najlepší ženský herecký výkon Rii Meszárošovej na Palárikovej Rakovej v Čadci
Cena za dramaturgiu Petrovi Meszárošovi na Palárikovej Rakovej v Čadci
3.miesto na Krajskej prehliadke Divadelné dni pod Slovenskou bránou v Tlmačoch
Cena za hudobnú zložku k predstaveniu na krajskej prehliadke Divadelné dni pod Slovenskou bránou v Tlmačoch
Víťaz celoštátnej prehliadky divadelných hier s dedinskou tématikou v Trebišove
Cena za najlepší ženský herecký výkon Rii Meszárošovej na festivale DHDT v Trebišove
Cena za najlepší mužský herecký výkon Peťovi Meszárošovi na festivale DHDT v Trebišove
Víťaz celoštátnej prehliadky divadelných hier s kresťanskou tématikou a hier s morálnym posolstvom Gorazdov Močenok
Cena za najlepší ženský herecký výkon Táni Miškovičovej na festivale Gorazdov Močenok
Cena za najlepší ženský herecký výkon Táni Miškovičovej na festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči (Srbsko)
účasť na festivale FEDIMÁK 2009 v Tisovci
účasť na festivale RegFest 2009 v Nových Zámkoch

Doposiaľ odohraných predstavení : 18

Hra je výnimočná svojím dramaturgickým, réžijným, hereckým ako aj scénickým stvárnením.
Miešajú sa tu prvky psychologicko- realistického herectva s magickým realizmom,
doplnený živou hudbou. Žánrovo sme sa rozhodli túto klasickú slovenskú drámu realizovať ako baladu, a to po formálnej ako aj po obsahovej stránke.
Nepodčiarkuje sa len silný konflikt Evy s dvoma mužmi, ale našou snahou je upriamiť pozornosť na prítomný konflikt materinských citov oboch matiek v tejto hre. Evy, ako matky dvoch synov mužských postáv a svokry - Ondrejovej matky. Práve to sa nám zdá silným motívom. Obe matky bojujúce o šťastie svojich detí sú leitmotívom našej "balady o Eve".

V diele sme sa snažili zachovať folklórne prvky no v značne štylizovanej podobe.

Motto: " Niet na svete lásky nad lásku materskú.."

Napísali o predstavení:

"Pri sledovaní inscenácie Balada o Eve som si intenzívne uvedomovala, že sa stávam svedkom toho, čo akoby pri doterajších interpretáciách Bačovej ženy ostávalo v zabudnutí, neoživené, prehliadané. Možno to bolo aj tým, že táto dramatikova hra dávala do súvislosti výlučne s expresionizmom, teda preexponovanou emocionalitou. Nazdávam sa, že je to hra, ktorá súznie predovšetkým s pointilizmom, citovým, pocitovým. Krajina, v ktorej sa Stodolove postavy pohybujú, je pochmúrna, ťaživá, tajomná. Akoby ich vnútro pripomínalo impresionistickú krajinu pred búrkou, ktorá vyvráti všetko z koreňov a zanechá po sebe spúšť. U Stodolu je to horská krajina. Pre režiséra E. Šebiana sa táto skutočnosť podpísala - aj vďaka - práve  pod intenzívne prežívanie vo vnútri postáv. Navonok sú málovravní alebo menej hovoria ako u Stodolu. Stávajú sa nevyspytateľnými ako búrkové živly. To všetko spája inscenáciu s baladou alebo presnejšie s baladickosťou naturizmu. Málovravnosť podporuje skratkovitosť, hutnosť výpovedí. Tým ostáva aj napriek posunu k balade výrazný dramatický nerv, ktorý vyživuje napätie inscenácie. Herecké výkony sú vyrovnané. Vzácne dôsledne sa budujú vzťahy medzi postavami. Najpozoruhodnejší výkon podala Táňa Miškovičová ako hosť v postave matky. Farba hlasu, schopnosť vybudovať aj na malom priestor zlom, premenu v myslení a cítení si zasluhujú pozornosť.

Režisér premyslene pracoval s hudobnou zložkou. Výber nástrojov - husle a kontrabas akoby ešte umocňovali zápas lásky a obáv, strachu zo straty. Aj výtvarná zložka v metaforickej rovine vypovedala, alebo napovedala osudy postáv (strom- človek, svetlo - tma). Súboru  sa podarilo "odkliať"  zo Stodolovej hry baladický rozmer, vybudovať výpoveď aktuálnu, kontaktovú a - čo je dôležité aj dramatickú."

Božena Čahojová