Play Dürrenmatt | danse macabre
Na motívy Strindbergovho Tanca smrti a Dürrenmattovho Play Strindberg

Traja v pekle stereotypu

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto hra vypovedá o spoločnom spolužití unaveného manželského páru, ktorý žije bokom od všetkých ľudí. A že psychologické hry tohoto páru sú produktom bohapustej nudy. Manželský trojuholník - Alice, jej manžel Edgar a Kurt medzi sebou zápasia o svoje vlastné ja, a to spôsobom príkladne bezohľadným, ale do špiku kostí pravdivým. Humor, ktorý sa z týchto dialógov rodí, niekedy vyvoláva mrazenie.

Kedy sa mení spolužitie v peklo na zemi? Autori Edgara, Alicu, ani ich hosťa Kurta nešetria. Kto sú Alice, Edgar a Kurt? Hráči, ktorí hrajú svoju majstrovskú partiu, alebo veľmi lacnú a mizernú hru? Každý deň hráme svoje manipulatívne hry, alebo majstrovské partie. V živote, v práci, vo virtuálnom prostredí internetu i v hmatateľnom reálnom svete. Alice, Edgar a Kurt chcú jediné - zvíťaziť. Uspieť a obhájiť svoju existenciu. A neváhajú použiť akékoľvek prostriedky...

Doposiaľ odohraných predstavení : 3

Alice: Ria Meszárošová
Edgar: Eduard Šebian
Kurt: Petr Mészároš

Dramaturgia: Ria Mészárošová
Réžia: Eduard Šebian, Petr Mészároš


Je to iba hra, zábavná hra. Vyhrávajú majstri v blufovaní. A z nás zostane len kopa hnoja pod kapustu...

popis:
Jeden z najvýznamnejších svetových dramatikov 20. storočia Friedrich Dürrenmatt si hru staršieho dramatika Augusta Strindbergra nevybral k prepracovaniu náhodou: našiel v nej dokonalú predlohu k tomu, aby sa zrodili skvele vystavané dialógy, ktoré majstrovsky popisujú nekonečný manželský súboj dvoch ľudí, ktorí nedokážu byť spolu ani bez seba. Zbavil Strindbergov text vedľajších motívov a sústredil všetko na stretnutie manželského páru Edgara a Alice a ich rodinného priateľa Kurta. Dürrenmatt bol presvedčený, že sa svet nachádza na pokraji katastrofy a že nemožno veriť v žiadnu zmenu k lepšiemu, pretože všetky zmeny vedú len k zhoršeniu. Tvrdil, že všetko je dielom náhody. Jeho viac menej pesimistické diela sú plné irónie a paradoxov. Komédiu považoval za jediný žáner, ktorý dokáže vyjadriť tragiku dneška, pretože súčasnosť nemá tragických hrdinov veľkého formátu a zmätku našej doby najskôr odpovedá groteska. My sme toho istého názoru a napriek tomu, či práve preto, sme si Dürrenmatta dovolili prispôsobiť sebe, okresať, dramaturgicky posunúť... aktualizovať(?)