Ako uvariť žabu

Petr Strnad

/Ironicky komediálna dráma/

Obsadenie:

Dana Dobrá: Ria Mészárošová

On a všetci ostatní: Petr Mészároš

Inscenačný tím:

Scenár: Petr Strnad

Hudba: Valentín Kozaňák

Dramaturgia: Vladimír Dubeň

Scéna a svetlá: Valentín Kozaňák

Kostýmy: Michala Kozaňáková

Réžia: Valentín Kozaňák

Počet odohraných predstavení: 17

Ocenenia

Divácka cena Oko diváka na Divadelných dňoch pod Slovenskou bránou - Memoriál bratov Držíkovcov

Hlavná cena - cena poroty na Divadelných dňoch pod Slovenskou bránou - Memoriál bratov Držíkovcov

Laureát Festivalu Aničky Jurkovičovej 2023 v Novom Meste nad Váhom

Cena za najlepší ženský herecký  výkon na Festivale Aničky Jurkovičovej 2023 v Novom Meste nad Váhom

Zlaté pásmo na krajskej postupovej prehliadke Na scénu! v Močenku

Bronzové pásmo na celoštátnej postupovej prehliadke Belopotockého Mikuláš

Laureát Festivalu Zuzany Kardelisovej V Kysáči (Srbsko) - najlepšia inscenácia festivalu

Cena za najlepšie stvárnenie epizódnej postavy - Petrovi Mészárošovi na Festivale Zuzany Kardelisovej

Cena Zuzany Kardelisovej za najlepšie stvárnenie ženskej postavy na festivale - Rii Mészárošovej


Napísali o predstavení: 

S vážnejšou témou sa predstavilo Celkom malé divadlo zo Starého Tekova. Ria a Petr Mészárošovci odohrali pod režijným vedením Valentína Kozaňáka hru Petra Strnada Ako uvariť žabu. Názov hry odkazuje na tzv. syndróm varenej žaby – ak dáte žabu do hrnca s horúcou vodou, vyskočí von, ale ak ju dáte do hrnca s vlažnou vodou a postupne ohrievate, uvarí sa. Hlavná postava Dana od útleho detstva napĺňala predstavy a očakávania svojho okolia – otca, ktorý sa nezmieril s tým, že nemal syna, spolužiakov, ktorí ju využívali, partnerov, ktorí ju týrali. Postupne sa podriaďovala čoraz absurdnejším a nenormálnejším podmienkam a správaniu najbližších, ktoré ju napokon priviedli k samovražde. Inscenácia sa vyznačovala mimoriadne zrelými hereckými výkonmi a nápaditými režijnými a scénickými riešeniami. Scénografiu tvorili konštrukcie dvoch spojených kociek s celofánovými stenami a deliacim závesom. Tie umožnili rýchle striedanie času a miesta a niekoľko pôsobivých výstupov, napríklad zatláčanie Dany do priestoru kocky bublinami z bublifuku, ktoré ju neznesiteľne pália. Ria Mészárošová využila civilné herectvo, každé konanie bolo presne vnútorne motivované a presvedčivé. Či už to bolo Danino detstvo a jej schizofrenická poloha pri hre – prišiel otec, som chlapec, odišiel otec, som dievča – alebo postupná smrť otrávením, odohraná pred očami publika. Podobne Petr Mészároš suverénne stvárnil niekoľko charakterovo rozdielnych postáv. Na ich identifikáciu stačil znak v podobe výmeny časti kostýmu či parochne. Nie div, že inscenácia vyhrala hlavnú cenu odbornej poroty zloženej zo zástupcov súťažiacich súborov a rovnako cenu Divácke oko, v ktorej hlasovali diváci a diváčky. 

Autor: Elena Knopová

O hľadaní pravdy na dne hrnca

Syndrom varenej žaby predstavuje v psychológii termín, definujúci neschopnosť alebo neochotu človeka adekvátne reagovať na hrozby z okolia, ktoré nevznikajú náhle, ale objavujú sa pomaly a postupne narastajú do takej miery, že ľudskú bytosť úplne pohltia. Presne ako v starej bájke o žabe, ktorú keď hodíte do hrnca s vriacou vodou, tak z neho okamžite vyskočí, ale ak budete vodu v hrnci zohrievať postupne, žaba bude sedieť na dne dovtedy, kým bude neskoro a nakoniec sa uvarí. Problém, prenesený do sféry medziľudských vzťahov, spočíva hlavne v tom, že si len málokto včas uvedomuje, že sa nachádza v úlohe pomaly varenej žaby a že s ním niekto neustále manipuluje smerom, ktorým ísť nechcel. A o tom je aj príbeh hlavnej hrdinky našej inscenácie Dany. Príbeh, ktorý sa môže dennodenne odohrávať v ktoromkoľvek meste a za dverami ktoréhokoľvek bytu. Príbeh posledného súdu, ktorý raz možno čaká na každého z nás a vlastne ani netušíme, kedy tá chvíľa nastane. Formu ironickej komédie sme zvolili úplne zámerne, hoci osud Dany v konečnom dôsledku vyznieva skôr tragicky. Ale práve v tomto kontraste hľadáme zmysluplnú cestu ako jej dramatický osud priblížiť divákovi tak, aby sa v ňom dokázal nájsť. Veď o čom inom je divadlo, ak nie práve o hľadaní pravdy a o príležitosti nazrieť do vlastného vnútra? Nesnažíme sa súdiť a ani obhajovať konanie našej postavy. Odhaľujeme jej osobnú drámu v čo najrýdzejšej podobe, aby sa mohla aspoň na chvíľu dotknúť samej podstaty človeka. No a ak sa divákovi podarí s našim príbehom aspoň na chvíľu stotožniť, dávalo naše hľadanie zmysel.

Vladimír Dubeň

O autorovi hry:

Petr Strnad sa narodil 14.8. 1970 v Kladne. V roku 1990 absolvoval Hudobne - dramatický odbor na Pražskom konzervatóriu a v roku 1996 FAMU, odbor filmová a televízna réžia, pod pedagogickým vedením režiséra Jiřího Svobody. Je autorom a režisérom televíznych filmov Líščia nora a Ani málo, ani moc.... Od roku 2000 sa vedľa vlastnej literárnej činnosti úspešne venuje predovšetkým reklamnej tvorbe. Napísal zatiaľ nerealizované filmové scenáre Pustovníci, Tomášova cesta a Červená termoska a divadelné hry Srdečné záležitosti a Ako uvariť žabu. V súčasnej dobe sa popri divadelnej réžii venuje aj písaniu hudobných textov.

Napísali o predstavení: 

Dana Dobrá chcela žiť krásny život. Mala sny, túžby, predstavy. Jej životná cesta bola ale plná nástrah, zákerností, zloby. Veľmi túžila po láske, úspechu, nehe, šťastí i sláve. Aj ona chcela žiť rozprávkový príbeh ako Brigitte Bardot, Claudia Cardinale či Marylin Monroe. Od života chcela maximum, preto si za partnera hľadala muža s priezviskom začínajúcim sa na písmeno D - pána Dé. Aby aj po sobáši ostala "Danou Dé". 

Čakala na šťastie

Paradoxne jej v tom pomáha najlepší priateľ. Má jedinú chybu, ktorá ho delí od dokonalosti. Je gay, navyše zomrie. Jeho pohreb je pre ňu osudný. Stretáva na ňom vysnívaného pána Dé. Zamiluje sa, no pán Dé jej vytúžené šťastie neprináša. Je totiž hovädo v ľudskej koži. Zabíja v nej sny, šťastie, slobodu, jej podstatu. Berie jej všetko.

Dana Dobrá pochopila neskoro, že trpí syndrómom varenej žaby. Problémy neriešila, naivne čakala na šťastie. To ale neprišlo. Rovnako, ako Godot. Neskoro pochopila, že sa celý čas varila v hrnci s vodou. Jediné východisko je pre ňu smrť. To je v kocke všetko. Nie je to príbeh, napriek istej expresívnosti, ktorý by bol na míle vzdialený od reality. Prežité situácie sa dotýkajú mňa, teba, suseda, nás... Všetci sa občas pohodlne varíme so svojimi problémami. Syndróm varenej žaby je o neochote uvedomiť si hrozbu, ktorá prichádza pomaly a vzrastá. Často čakáme na pomoc, ktorá prísť môže, no nemusí. Dane nepomohol nikto. Paradoxne, uľavilo sa jej po smrti. Až vtedy bola slobodná a šťastná.

Inscenátorom sa podarilo preniesť atmosféru Daninho príbehu na diváka. Ako sa v divadelnom žargóne hovorí, "spadlo to dole do hľadiska". Hlavnú postavu stvárnila Ria Mészárošová. Jej partnera a všetky ostatné postavy stvárnil jej manžel Petr Mészároš. Obaja sú herecky veľmi disponovaní a talentovaní. Prezentovali sa v rôznych polohách a ja osobne som im každú jednu uveril.

Nádych, pripomínajúci narodenie

Predstavenie sa začína nádychom, pripomínajúcim narodenie, zároveň spovedaním sa pred súdom. Vtedy ešte netušíme, že to je súd posledný. Na scéne je kovová hranatá konštrukcia v tvare kvádra a malé kocky. Všetko je hranaté, prenesene by sa dalo povedať, že súbor nám ponúka Danin život zaškatuľkovaný a presne vymedzený v kocke. Hlavná postava sa márne snaží dostať za hranice "kocky" i keď po tom veľmi túži.

Dialógy sú napísané celkom zručne, divák preto netrpí tupotou textu. Aj zvolené vulgarizmy nie sú samoúčelné. Konštrukcia scény i kostýmy sú jednoduché, ale plne funkčné. Pomáhajú umne rozlišovať situácie, priestory či rôzne mužské postavy v podaní Petra Mészároša. Príbeh dáva režisérovi Valentínovi Kozaňákovi priestor na kreatívnu prácu, ktorú využil excelentne, navyše štýlovo čisto. Divákom ponúkol dramatickú sondu do duše ženy, aby ju jasne pochopili aj muži. Od nádychu, až po výdych. Všetko v podaní iba dvoch hercov. Spolupráca levického súboru so šalianskym režisérom priniesla divákom veľmi pekné predstavenie. Divák má možnosť zamyslieť sa nielen nad estetickou stránkou, ale i nad čitateľným posolstvom. A to je predsa podstata divadla.

Netuším, kedy bude Celkom malé divadlo z Levíc opäť variť žabu na šalianskych doskách, no ak vám môžeme odporučiť, nenechajte si to ujsť.

Autor: Miroslav "Dé"