O skutkoch a jestvovaniach
voľne na motívy poviedky Gabriela Garciu Marqueza "Veľmi starý muž s obrovskými krídlami"

Premiéra : 29.apríl 2011
TRAILER K PREDSTAVENIU:
Dĺžka predstavenia 60 min.
Hrací priestor: cca. 8x6m (predstavenie je možné realizovať aj v netradičných priestoroch).
Účinkujú:
Ona ' Ria Meszárošová
On ' Petr Meszároš
Anjel ' Albín Štroffek alt. Peter Beniačik
Dramaturgia ' Zuzana Bírešová
Scénografia 'Dáša Krištofovičová
Realizácia scény ' Edo Šebian
Kostýmy ' Eva Klinčoková, Dáša Krištofovičová
Réžia ' Peter Luptovský
Doposiaľ odohraných predstavení : 30
Ocenenia:
Grand prix - najlepšia inscenácia festivalu (1.miesto) na Medzinárodnom divadelnom festivale "LichtArt" v Rivne na Ukrajine
Čestné uznanie na festivale XXXVI. Biesada teatralna v Horynci- Zdrój v Poľsku
1.miesto v Nitrianskom kraji na festivale Na scénu Kozárovce 2013
účasť na celoslovenskom festivale EXIT 2013 v Levoči
účasť na festivale Divadelní dílna Nový Jičín
účasť na Mezinárodním festivale evropských regionů Hradec Kralové
účasť na svetovom festivale Spots op west Westouter 2015 v Belgicku
účasť na festivale KALEJDOSKOP 2018 v Gardzienice v Poľsku

Nonverbálna
pohybová inscenácia O skutkoch a jestvovaniach vznikla na motívy
poviedky Gabriela Garcíu Márqueza -Veľmi starý pán s obrovskými
krídlami. Hľadanie emocionálnej podstaty a vyjadrenia seba ale aj
okolitého sveta cez pohyb, gesto no predsa bez slov a to na pozadí
grotesknosti sa stalo základom pre silnú pohybovú ale aj metaforickú
výpoveď o našich skutkoch a samotnom jestvovaní. Na pozadí magického
prostredia a postavičiek z Márquezovej poviedky sme chceli vyskladať
skladačku vždy inak, nanovo, no zázračne s rovnakým výsledkom. Pohyb,
hudba, emócia a vzájomná interakcia energii samotných hercov na javisku-
v pomyselnom bizarnom svete snov- ponúkli pôdu pre inšpiratívne
hľadanie ciest aj návratov zo sveta/ do sveta- z nás/ do nás.... Ako
možno objaviť skutočné jestvovanie? Nakoľko naše skutky podmienia, ako a
kadiaľ pôjdeme ďalej...
Napísali o predstavení:
Nonverbálna inscenácia O skutkoch a jestvovaniach vychádza z prózy klasika magického realizmu Gabriela Garcíu Marqueza
a dala sa čítať ako divadelná moralita. Režijne, herecky, scénograficky
(Dáša Krištofovičová) išlo o dôsledne prepracované predstavenie takmer
profesionálnej úrovne. Svojou poetikou a výtvarným riešením (scénografia
Dáša Krištofovičová) vychádzalo z princípov chudobného divadla,
pripomínalo éru československého štúdiového divadla 70. a 80. rokov,
evokovalo poľské divadelné inšpirácie, napájalo sa na prúd
antropologického divadla a napriek dokonalosti výrazu pôsobilo istým
spôsobom "starosvetsky". Inscenácia bola postavená predovšetkým na
herectve ústrednej dvojice a výkon, ktorý podali Ria Mészárošová a Petr
Mészároš bol výborný. Do príbehu manželov (on a ona) , pre ktorých
zázrak vzkriesenia sa stane druhoradým v porovnaní s túžbou po mamone,
vniesli aj klaunsko-cirkusové pasáže, boli presní vo výraze, geste,
tempo-rytme. Téma deštrukcie hodnôt trochu prevážila a zatmila
kontrapunkt - príbeh anjela, dialóg s anjelom.
Nadežda Lindovská
Porovnanie s hodnotným rustikálnym originálom je namieste, a to najmä z hľadiska výtvarnosti a vizuálnosti inscenácie. Pred zrakom divákov sa demonštruje s originálnosťou materiálu - človeka, potravín, peria na krídlach anjela, vody, ale najmä dreva. Z neho je vytvorené polyfunkčné pódium, ktorého sa pointuje v jednotlivých situáciách. Z dosiek, ktoré akoby boli zobrané z Hanákovho filmu "Obrazy starého sveta", cítiť vekom (nie maliarom) spatinovanú skúsenosť. Subtílne svietenie (s výnimkou pre mňa zbytočného stroboskopu) v kombinácii s takouto autentickosťou pred nami necháva zaznieť obrazy v sépiovej farebnosti a kvalite. Máme pocit, že v takejto kvalite sveta ešte má zmysel hovoriť o hodnotách života. A práve stopy rôznych hraničných situácií v živote človeka, v ktorých sa overujú jeho morálne kvality, sú obsahom jednotlivých výstupov.
Anjel, ktorý sa značne unavený vplazí do hraničnej situácie smrti jednej z dvojice protagonistov, urobí zázrak a necháva ho ožiť, aby následne prežíval všetky modelové situácie zlyhania človeka, kde sa na záver stáva on samotným jeho obeťou. Vstáva z mŕtvych, aby sa odplazil a kdesi ďalej znovu prežil rovnakú skúsenosť ľudskej nepoučiteľnosti. Pôdorys inscenácie týmto rámcom naberá až rituálny charakter s otázkou - koľko krát treba ukrižovať Krista, aby sme prestali byť hriešnymi? Poviete si - moralita. Áno, ale nie z tých, ktoré falošne poúčajú, ale v tomto prípade vo vás otvárajú opodstatnené otázky a pochybnosti o kvalite vášho života.
Z hľadiska hereckého obsadenia dvoch
protagonistov (muža a ženy), možno ako ranu istoty (v dobrom slova
zmysle) hodnotiť manželov Meszárošovcov, ktorí v kontexte
neprofesionálneho divadla predstavujú vysoký herecký nadštandard. Ako
anjeľ/trpiteľ im sekunduje Albín Štroffek, na túto postavu veľmi
zaujímavý herecký typ.
Mgr. Peter Janků, PhD.